Pomôžme rotnému Martinovi Pažítkovi

Je ťažké predstaviť si, že malé bábätko musí absolvovať 17 sadrovaní nôh, preťatie Achillových šliach, že nevie prehĺtať sliny ani nežuje a nerozpráva, hoci by už dávno malo. Rotný Martin Pažítka z VÚ 1037 Martin spolu s manželkou Katkou a dnes s už triapolročným synom Aďkom však statočne bojujú – a nateraz minimálne odvrátili prehru. No na to, aby naozaj zvíťazili, potrebujú ešte veľmi veľa úsilia, trpezlivosti, viery, odhodlania, vytrvalosti, spolupatričnosti, lásky – a peňazí. Aj preto sa rotný Martin Pažítka obracia prostredníctvom útvaru v ktorom slúži a Vojenskej podpornej nadácie na svojich kolegov v rezorte obrany a v ozbrojených silách. Ich rodinné úspory sa totiž už dávno minuli a aj pomoc blízkych sa postupne vyčerpala.

Rotný Martin Pažítka vo svojom liste Vojenskej podpornej nadácii napísal, že po rýchlom a hladkom pôrode sa ukázalo to, čo ani lekári deväť mesiacov na pravidelných kontrolách nevideli:
„Náš Aďo sa narodil s PEC (tzv. konská noha). Nohy mal úplne stočené do vnútra. To bola však len jeho prvá diagnóza, ktorou sa začal náš dlhý boj. Celkom tesne po narodení absolvoval 17 sadrovaní tzv. Ponsetiho metódou v Žiline a v Dolnom Kubíne. Hneval sa a plakal tak veľmi, že dvíhaním ťažkých sadier si privolal obojstranný slabinový pruh veľký ako vajce. Keď mal dva mesiace, čakala ho operácia v Bratislave, pri ktorej bolo potrebné preťať achilovky. Aďo následne 8 mesiacov a 23 hodín denne nosil špeciálne Denis-Brownove dlahy. Aby sme to trochu zľahčili, volali sme ich snowboardy. Toto všetko však zanechalo stopy na Aďovej motorike aj psychike. Pri tom všetkom sa však objavili ďalšie diagnózy - hypotónia stredne ťažkého stupňa a zároveň hypermobilita. Zlá kombinácia - slabý a veľmi ohybný. Vojtovu metódu moja žena poctivo cvičila s našim Aďom od 4 mesiacov. Dennodenne tri či štyrikrát. Plakala niekedy viac ako Aďo. Absolvovali rehabilitačné pobyty, kde sa vo Vojtovej metóde zdokonaľovali, navštevovali sme aj súkromnú rehabilitačnú sestru, precestovali stovky kilometrov. V 16 mesiacoch začal Aďo zo dňa na deň štvornožkovať. Viete si prestaviť ten úžasný pocit napriek tomu, že iné deti v tom veku už dávno chodia? No keď mal Aďo 2 roky bol už na Vojtovu metódu veľký. Museli sme začať hľadať súkromné rehabilitácie, ktoré sú však veľmi finančne náročné. Jedna stojí od cca 3500 eur nahor. Poisťovňa neprepláca nič. Vďaka dobrote a finančnej zbierke od ľudí so srdcom na správnom mieste, sa nám podarilo kúpiť rehabilitačný stôl. Cvičenie doma striedali rehabilitačné pobyty, až sa Aďo postavil na vlastné nohy. Keď postupne opatrne prešiel sám popri nábytku, tak to bolo ako zázrak. Neskutočný krok vpred a slzy v očiach. No na samostatnú chôdzu ho telo ešte nepustí. Všetko chce čas a usilovný tréning. Kvôli hypotónii Aďo dlho neprehĺtal sliny a nechával ich tiecť. Už prehĺta, ale nedokáže požuť potravu. Tým, že mal nohy dlho zafixované, má vo veľa prípadoch ako keby „prehodené“ funkcie rúk a nôh. Pridala sa však aj ďalšia diagnóza. Epilepsia. Nikdy nezabudneme na prvý záchvat, keď sme museli volať RZP pre nášho malého syna. Tá bezmocnosť bola neopísateľná. Aďovi sa po tomto všetkom pomalšie rozbieha hlava. Mozog nepracuje celkom ako má, je spomalený. On však bojuje. Po vertikalizácii (státie) sa začína dorozumievať gestami a začína "brblať". Veríme, že pravidelnými rehabilitáciami je možné, že raz z toho všetkého nám zostane len zlá spomienka. O to viac sa v rámci našich finančných možností snažíme chodiť na rehabilitácie. Pre Aďovú činnosť mozgu by pomohla doporučená delfinoterapia,  tá sa dá absolvovať však len zahraničí a nemôžeme si ju dovoliť. Samotná terapia stojí okolo 4000 eur a nie je v tom zahrnutá doprava, strava ani ubytovanie. Veľmi prospešná je tiež aj oxygenoterapia. Vieme ju zabezpečiť aj doma, ale k tomu potrebujeme kyslíkový koncentrátor. Bol by prospešný aj na jeho svaly, regeneruje mozgové bunky, zlepšuje imunitu, koncentráciu, pozornosť, pomáha na rôzne neurologické poruchy aj epilepsiu. Na rehabilitáciách ho využívame, ale to je málo. Aďo by mal inhalovať každý deň, tak by to malo efekt. Kyslíkový koncentrátor je však pre nás pridrahý. No ak by ste nám pomohli, azda by sme si ho mohli dovoliť.
Ďakujeme Vám všetkým za prečítanie nášho príbehu, ďakujeme že sme sa na Vás prostredníctvom Vojenskej podpornej nadácie mohli obrátiť. A ďakujeme za každú pomoc.

                 S úctou rotný Martin Pažítka s manželkou Katkou a synom Aďom

 Toľko z listu rotného Pažítku, ktorý slúži v Ozbrojených silách SR už 19 rokov. Ak chceme byť jemu a jeho rodine nápomocní, môžeme prispieť na účet VPN, z ktorého celý výťažok bude určený na podporu zdravia jeho syna Aďa.

Číslo účtu je SK42 7500 0000 0040 2641 6619, variabilný symbol  1037.

 O stave vyzbieraných finančných prostriedkov Vás budeme priebežne informovať aj na stránke www.vojenskanadacia.sk 

Dňa 10. júla 2019 Vojenská podporná nadácia z programu vojaci-vojakom uhradila pre zlepšenie zdravotného stavu Adriána Pažítku prenosný kyslíkový koncentrátor OXY ANION PROFESSIONAL v sume 1195,- eur, z toho 597,50 eur je z mechanizmu 2% z daní, ktoré sa príslušníci VÚ 1037 Martin rozhodli venovať v prospech svojho kolegu.